tacit klub

"Tória je šedivá, zelený je strom života"
Teória znalostného manažmentu definuje tacitné a explicitné znalosti.
Explicitné znalosti sa dajú sprostredkovať prostredníctvom externých médií. Jeden človek ich môže napísať a iný ich môže získať prečítaním, bez osobného kontaktu s autorom.
Tacitné znalosti je problematické sprostredkovať prostredníctvom externých médií. Sú to zručnosti získané praxou. Napríklad bicyklovanie sa nedá naučiť prečítaním príručky, bez bicykla. Pomocou správneho popisu v príručke ale môžeme skrátiť čas potrebný na naučenie sa bicyklovania.
Bicyklovať sa môžeme naučiť aj sami metódou pokusov a omylov. Stačí k tomu bicykel  pevná vôľa, ale zídu sa aj chrániče kolien, lakťov a aj náplaste.

Zjednodušiť samoučenie sa môžeme pomocou bicykla s pomocnými podpornými kolesami.
Udržiavať stabilitu v prechodnom období výuky môže pomáhať aj ďalšia osoba - "pôrodny asistent" schopnosti bicyklovania .
Asistent bežne pomáha tým že drží bicykel. Pri tomto spôsobe ale stabilitu bicykla ovláda asistent a čas výuky sa môže predĺžiť.
Z teoretického hľadiska je bicyklovanie získavaním zručnosti udržiavania stability na nestabilnom predmete.
Ak asistent miesto bicykla drží žiaka, učiaceho sa bicyklovať,  žiak ma plnú kontrolu nad bicyklom, ma plný (nie len) pocit bezpečia a proces učenia sa môže značne urýchliť.

Aj keď sa tacitné znalosti nedajú priamo popísať, popisom správneho postupu sa dá ich získavanie a sprostredkovanie zefektívniť.

Život ide naživo. Každá chvíľa je jedinečná a neopakovateľná, ale v laboratórnych bezpečných podmienkach na cvičisku môžeme hľadať a precvičovať správny postup učenia sa bicyklovať životom  ;-)

Doplnené 11.2.2013
Skúsenosti rôznych ľudí s učením sa bicyklovať.
Môj 82 ročný otec si spomína: "V základnej škole učiteľ hľadal dobrovoľníka  ktorý by doniesol bicykel so stanice (cca 2 km). Ja som sa prihlásil, aj keď som sa nevedel bicyklovať. Cestou zo stanice som sa naučil."
Moja kamarátka na dôchoku:"V našej rodine vládla prísna katolická výchova. Keď sme išli pred katolíckym kostolom (hneď vedľa evanjelický - református) patrilo "sa" pokrižovať. Po čase to bola "automatika". Mala som asi 7 rokov, keď mi naši dovolili naučiť sa bicyklovať na dámskom bicykli, samo sebou, nedočiahla som na sedlo a mala som jazdiť len po dvore. Ja som si však tak verila, že som sa pustila po chodníku. Ešteže vtedy aj po ulici ak prešli 3 autá za deň, ale istota je istota. Medzi našim domom a kostolmi je iba jeden dom. Tak som si vytýčila cieľ katolícky kostol - ten bol ďalej. No, ale mne sa bicyklovanie zapáčilo a chcela som pokračovať. Áááááááááááále, pred kostolom som sa musela pokrižovať, no a moje kolesové umenie nezvládlo držať kormidlo jednou rukou. Na kolene mám po dnešný deň pamiatku - jazvu. Myslím si, že vtedy som začala uvažovať o zmysle automatizovanej "poslušnosti".... 

Pamätáte si svoj kurz bicyklovania a chcete sa oň podeliť ?

kurz bicyklovania na sile emocií

Sústredený pohľad do svojho vnútra. Hľadanie takého cieľa, kvoli za ktorým som schopný prekonať všetky prekážky,
hoci aj "vznášajúc sa" prechadzať po žeravých uhlíkoch. 
(Zásadné životné) Rozhodnutia robí človek srdcom. Rozum používa len aby dosiahol ciele zvolené srdcom.
Tak nejako vyzerá, keď sa snažím počúvať hlas "svojho srdca" ;-)

Pamätám si minimálne na tri udalosti vo svojom živote  keď môj fyzický život visel na vlásku a vďaka šťastnej zhode náhod a okolností, som prežil.

Prežil som aj minimálne dve svoje mentálne smrti a znovuzrodenia.

26-27.1.2013 som absolvoval víkendový kurz ktorý som si nazval  "kurz bicyklovania na sile svojich emócií" ( http://www.powertraining.sk/ )

Podobne ako bicyklovanie sa nemôžeme naučiť z príručiek, bez bicykla, ťažko môžeme využívať naplno silu svojich emócií, bez toho aby sme sa naučili ich odhaliť, spoznať a rozvíjať.

Vďaka trénerom a spolu účastníkom som zažil ďalšie svoje mentálno-emocionálne znovuzrodenie ;-)


Som nesmierne šťastný a nesmierne vďačný všetkým pôrodným asistentom tohto môjho znovuzrodenia. :-)

Chvíľa pred zlomením jedného mentálneho bloku, roztržitosti

Roztržitosť prelomená

Moje odhodlane kroky za svojimi cieľmi "ponad" žeravé uhlíky.

Clear my mind. Čistím si svoju myseľ.

Ako ľahko stratiť rozum | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk

"Hoci sú vysoké školy aj veda v oboch krajinách vystavené rovnakým tlakom, snažiacim sa obmedziť výdavky na vzdelávanie, vedu a výskum, zavádzať školné a obmedzovať nezávislosť výskumu, systém v Česku je stále nastavený veľkoryso z čias spoločného štátu. A v tejto svojej veľkorysosti je schopný priťahovať najtalentovanejších študentov a vedcov zo Slovenska (tých, ktorí neujdú ďalej na západ)."

Ako ľahko stratiť rozum | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk

Ak nedokazeme inspirovat  vzdelanych ludi, aby odvadzali dane u nas doma, kto na nas blbcov a na nase dochodky bude robit?

Človek, tvor pohodlný, tvorivý, veriaci a jeho nástroje

Hovori sa, že lenivosť je hybnou silou pokroku.
Ja si myslím, že skôr pohodlnosť.
Lenivý človek by asi nevymyslel ani koleso :-)

Tvorivosť je prirodzená vlastnosť človeka. Žiaľ mnoho ľudí umiera bez toho, aby si to uvedomili. V tej nadprirodzenejšej forme, ktorá nám pomáha prekonávať prekážky a prežiť, ju poznáme pod pojmom "zdravý sedliacky rozum"
Technický pokrok je ale úzko spätý najmä s vojnami :-(
Existuje aj tvorivosť, ktorej bezprostredným cieľom nie je len fyzické prežitie. Táto tvorivosť s často spája s mysľou .

"Pomôž si človeče, aj Pán Boh Ti pomôže", učil ma môj Dedo. "Načo mi bude, keď som si už pomohol?" posmieval som sa mu, keď som bol mladší. Teraz, keď som už menej mladý a Dedo už nežije, postupne na to prichádzam, že na čo nám je Boh = viera. Keď si pomáhame a snažíme sa o niečo, ale výsledok sa nedostavuje, je dobre ak veríme, tomu čo robíme, o čo sa snažíme, svojim skúsenostiam, ale aj sebe a svojmu okoliu. Viera nám dáva silu vytrvať aj keď nevidíme priamo na svoj cieľ. Bráni nám, v tom, aby sme vzdali tesne pred cieľom.

Pohodlnému sa nechcelo chodiť pešo. Vymyslel teda koleso. Začal tomu veriť a to podporovalo jeho vôľu vytrvať, pokiaľ sa mu to nepodarilo aj zrealizovať.
Koleso je dnes už len nástrojom. Pre toho, kto ho vymýšľal a kto ho ešte stále vylepšuje je ale cieľom.

Postupom času, výsledkom, produktom  tvorivosti človeka neboli len holé prežitie, užitočné nástroje, nástroje (nie) len pre zábavu , ale aj skúsenosti a znalosti .

Niektoré znalosti sa dajú získavať len priamou skúsenosťou, niektoré sa dajú vymieňať, zdielať prostredníctvom médií.
Jedným z prvých nehmotných médií  bola reč. Nie len reč sa vyvíjala, ale aj hmotné "nosiče", média informácií, od kameňa, papyrusu  pergamenu, papiera, celuloidu až po elektromagnetické vlny, rozhlas, televíziu, internet, ...

Niektoré tvory, medzi nimi aj človek, žijú v komunitách. Zdieľanie znalostí, môže byť urýchľovačom vývoja.

V súčasnosti sme svedkami neustáleho zrýchľovania vývoja. Niekedy stále k lepšiemu, ale súčasne v iných smeroch stále k horšiemu.
Napríklad Nobel vmyslel dynamit, aby pomáhal ľuďom. Niektorí ľudia, ho ale používajú aj na ničenie a zabíjanie. Môže za to dynamit? Dynamit je len nastroj. Môže za to Nobel a jeho myšlienka? Myšlienka môže byť tiež nástrojom.

Na druhej strane vývoj strojov, počítačov, informačných technológií a internetu bol iniciovaní hlavne vojakmi, síce aj na vylepšenie obrany, ale aj na optimalizáciu ničenia a zabíjania. Tieto technológie sa môžu našťastie využívať aj na užitočné veci.

Tvorivý človek neustále niečo produkuje. Či už myšlienky, informácie, alebo nástroje alebo iné produkty.
Niektoré myšlienky sa ujmú hneď, niektoré predbehnú svoju dobu a neskor ich objavujú, prípadne sa znova pracne vymýšľajú.
Myslienky "konzervované", v/na nejakom trvácnejšom médiu mali väčšiu šancu na znovuobjavenie a znovuzrodenie.
Nahromadením "konzervovaných" znalostí pribúdala aj zložitosť hľadania a nájdenia práve potrebnej informácie, znalosti.
Nástrojom, nie len konzervovania znalosti, ale aj ich systematizovania a ďalšieho rozvíjania, boli spočiatku védy , neskôr vedy.
Nástupom počítačov sa uľahčilo aj konzervovanie, aj systematizovanie, aj vyhľadávanie.
Jedným z prvých internetových vyhľadávačov bol projekt altavista. Bol obrovským pomocníkom. Vyhľadávanie sa síce nesmierne urýchlilo, ale mnohokrát ponúkalo zase len mnoho odkazov.

V čase neexistencie iných médií bola reč a ústne podanie hlavným prostriedkom šírenia, skúseností, znalostí a informácií. Rôzne formy technológií rozprávania sa v kruhu, sa dlhú dobu prirodzene zdokonaľovali a rozvíjali.  Aj keď novšie komunikačné technickejšie technológie ju mnohokrát za tieňujú a utláčajú do úzadia, pre ľudí sú stále tou najdôležitejšou a najefektívnejšou, najspoľahlivejšou a súčasne najlacnejšou formou zdieľania obsahu.
Nie len tvorivosť je prisudzovaná záhadnému ľudskému orgánu mozog.
Jednou z poodhalených záhad mozgu sú praktické čísla súvisiace s jej kapacitou. Pre každú skupinu  primátov sú iné. U ľudí sú to čísla 7,12 a 150.
Pravidlo 150  sa vzťahuje na rozlíšenie skupiny so skutočnou spoločenskou autoritou.

• kapacita kanálu - veľkosť priestoru v našom mozgu pre určité druhy informácií; najlepšie si pamätáme 7 miestne čísla; počet ľudí, ktorých smrť by nás ťažko zasiahol je obvykle 12, čo zhruba zodpovedá najbližšej rodine
• kapacita nášho sociálneho kanálu - maximálny počet jednotlivcov (cca 150), s ktorými môžeme mať skutočný spoločenský vzťah, ktorý spočíva v tom, že vieme, kto sú a aký je ich vzťah k nám; je to počet ľudí, ku ktorým by sme bez váhania prisadli pri náhodnom stretnutí v bare,
• transakčný pamäťový systém - sa zakladá na tom, že kto je lepší na zapamätanie akých druhov informácií; ak má každá osoba skupinou uznanú zodpovednosť za určité úlohy a informácie, vedie to k väčšej efektívnosti skupiny.

Zaujímavou kombináciou strojového vyhľadávania so spracovaním informácií v mozgu - ľudskou skúsenosťou je vyhľadávač google. Zoraďuje výsledky vyhľadávania aj na základe anonymného hodnotenia ľudí vychádzajúceho z vyhodnocovania, ktoré stránky, ako často  navštevujú a v akom poradí.
Projekt facebook umožnil od-anonymizovanie hodnotenia ľudí a tým sa značne priblížil k pôvodnej komunikácii šírenia znalostí ústnym podaním dôveryhodného človeka.

Ústne podanie sa všeobecne považuje za nespoľahlivé, často skresľujúce informácie. Z dlhodobého hľadiska je ale najstarším prejavom prieniku kolektívnej skúsenosti. Informácie mimo všeobecnú skúsenosť sa nešíria ďalej.
Príkladom internetového nástroja hľadania konsenzu verejných skúseností je projekt wikipédia. Vyžíva technológiu wiki a umožňuje spoločnú prácu dobrovoľníkov z celého sveta, v rôznych jazykoch, na vytváraní verejne prístupného zdroja znalostí. Okrem ukladania a uchovania znalostí, umožňuje aj vyhľadávanie.
Silnou stránkou symbiózy ľudského mozgu a výpočtovej techniky je ukladanie väzieb a prepojení medzi jednotlivými heslami a pojmami. Výsledkom je stále dokonalejšie uchovanie nie len informácii, ale aj vzťahov medzi nimi.

Napriek neustálemu zdokonaľovaniu informačných a komunikačných technológii, stále viac ľudí, skupín a spoločenstiev objavuje, oprašuje a rozvíja  rôzne spôsoby spoločného rozhovoru sediac v kruhu. ;-)
http://vsieti.sk , http://www.artofhosting.org, http://powertraining.sk

Ucitel je bachar, alebo vychovavatel ?

Ja mam v rodine vela ucitelov na vychodnom slovensku. Tam je hlavnym (istym) zamestnavatelom stat - ucitelia, policajti, statna sprava. Tito ludia si velmi dobre zvazia, ci vdaka nejakemu strajku ohrozia svoje, sice zobracke, ale viacmenej iste zamestnanie.
Vsetci zijeme vo svojich bublinach, ktore uz pred vyse 2500 rokmi popisal Platon a je znama ako Platonova jaskyna. Ked pride niekto z prostredia mimo nasej jaskyne a zacne nam hovorit o svete mimo nasej jaskyne, vacsinou ho ani len pocuvat nechceme.

Nedavno ma napadla nasledovna (logicka) uvaha. Je to vlastne moja predstava realizacie priblizovania sa k priamej demokracii, inspirovana neustale omielanym heslom " vjednote je sila"

Hovori sa ze v jednote je sila.
Bez spoluprace, ale nemoze byt jednota,
bez dovery nemoze byt spolupraca,
bez komunikacie nemoze byt dovera ,
bez akceptovania inych nazorov nemoze byt tvoriva komunikacia,
bez poznania a akceptacie seba, nemozeme akceptovat inych.

Toto je navazna postupnost zdola na hor. Je to ako budovanie schodov, kde dalsi stupienok mozeme budovat, az ked mame predchadzajuci hotovy, mame pevne stanoviste pre budovanie dalsieho schodu a pri budovani nemozeme preskocit ziaden schod. Nemozeme budovat schod vo vzduchu bez podpory nizsich stupienkov.

Taketo "schodisko" si musi vybudovat kazdy sam za seba. Neuskodi, ak ti sikovnejsi, ktori uz take "schodisko " maju, trepezlivo zostupia na ten schodik na ktorom je komunikacny partner ;-)

U ucitelov sa predpoklada, ze taketo schodisko uz maju vybudovane a nemaju problem zostupit na ten stupienok, na ktorom su ich ziaci. 

Zial ucitelia su vacsinou tlaceni do pozicie "bachara" v uschovni deti zvanom skola. Podla ekonomickeho hodnotenia skol na zaklade poctu deti sa stali dokonca rukojemnikmi lajdakov a darebakov, ktori sa vyhrazaju, ze ak sa ucitelom nepaci, mozu si ist na inu skolu.
To ze ucitel je len bacharom v ulozisku deti potvrdzuju aj mnohe narazky, z ktorych vyplyva, ze spolocnost najviac trapi, ze kto bude pocas strajku strazit deti a malokoho zaujima, ako a k comu su vychovavane.

uvahy kamarata o Svajciarsku a priamej demokracii

Ahoj Jožko,

 

    diky za mail, práve včera som na Teba myslel - aj keď v inej súvislosti, než je priama demokracia :)

 

Čo sa týka tej priamej demokracie, posledných 8 rokov som sa (aj) touto problematikou dosť zaoberal.

Myslím, že to je primárne problém intelektuálnej úrovne populácie, takže budovať komunizmus v zaostalom Rusku bola evidentná kravina. Ak si v StreetView pozrieš Luník IX, tak možno pochopíš čo mám na mysli. Takže Tvoje učiace komunity sú nepochybne správnou cestou k lepšej spoločnosti

a vlastne supluješ, to, čo Lenin chcel pod názvom "Kultúrna revolúcia" a Mao následne zosmiešnil.

Lebo inak, nech budú svine robiť čokoľvek, vždy im z toho vyjde svinčík - a možu to nazvať komunizmus, demokracia, alebo hoci aj nebo :(

 

V Tvojom poslednom včerajšom maili si ma dostal tým Krylom, ktorý je za "demokráča" v podstate rovnako na indexe ako za "totáča" a stal sa pre mňa mementom, že za posledných pár tisíc rokov sa toho v skutočnosti veľa nezmenilo, akurát pästné kliny boli nahradené i-Phonmi :) Inými slovami,

mám pocit, že celý zdanlivý spoločenský vývoj známych ľudských dejín je obyčajnou reflexiou vývoja technológií. Koniec-koncov, zrejme to zistíš, keď to vaše hnutie nadobudne určitý moment a teda pritiahne pozornosť alfa samcov, že po úspešnom výstrele z Aurory si to cele niekto z nich prisvojí

- kto bude mať dosť energie aj keď už všetci ostatní budú na smrť unavení. Lebo tak to zatiaľ bolo vždy a vždy sa opakovala Mňačkova "Ako chutí moc" :(((

 

Pokiaľ však to vaše hnutie nie je len účelový vehikel niektorej zločinneckej skupinky - tzv. budúcej najsamdemokratickejšej, či inej najsamspravodlivejšiej strany - tak si myslím, že robiť politické aktivity v slovenskom kontexte je smiešny anachronizmus (Ľudovít Štúr už umrel a SND je dávno out).

 

Som presvedčený, že najbližšie bude politicky úspešný ten, kto to rozbehne nadnárodne. Pre začiatok by stálo za to vyskúšať napríklad EU priestor. Takže nie "Otvor oči SK", ale "Otvor oči - Mache die Augen auf - Open the Eyes - EU !" Ak za tým všetkým je však len nejaký slovenský rádoby privatizér a rozkrádač, tak toho samozrejme EU kontext nezaujíma, lebo tam si kradnúť netrúfa a spolieha sa na tuposť slovenského nevoľníka :( Keďže bližšií pohľad ukazuje, že za všetkými svetovými revolúciami boli len viac menej hektické generačné výmeny (preto tá záhadná periodicita 20 rokov) - zvolili ste si správny čas. Zrevolučnieva sa :)

 

PS keďže však - Krylovymi slovami - "všeho lze použít pro dobrý stát" - ak by za tým vašim kryštáľovo čistým a nevinným hnutím predsa len stál nejaký oligarch, či iný krstný otec, nebránim sa na staré kolená nejakému lukratívnemu miestu vo vhodnej dozornej rade :)))

 

maj sa,

 

Co sa tyka PD, Ten nazov sa mi nepaci, lebo kdekto sa pod nim ukryva :-(

Mne ide o spravodlivu uciacu sa spolocnost, samostatnych svojpravnych neustale sa zdokonalujucich a spolupracujucich ludi hlavne na zaklade konsenzu. Na zaklade mojich informacii sa tomu najviac priblizuje Svajciarsko, ale cely svet ide opacnym smer-om :-(

Stale vyhravaju, ti, ktorych sa viac dohodne a je schopnych spolupracovat.

s pozdravom  

jozovasko

    čo sa týka Švajčiarska, je to fasa krajina pre bohatých Indov - najskôr

z kasty brahmánov - lebo iných som tam moc nezaregistroval. Ich bankový

systém je nepochybne tan najspravodlivoejší a najdokonalejší, keďže tam

dokázal pritiahnuť všetky najšpinavejšie peniaze z celej planéty. Nie nadarmo

sú po zuby ozbrojení a majú najväčšiu mortalitu na úmrtia automatickými

strelnými zbraňami na svete, keďže každý záložák má jeden samopal pod

postelou. 

Naozaj sa mi ale páčilo, že tam nie je v každej predzáhradke do úmoru štekajúce besné psisko, ak v tejto džamahírii - no spomienky na posprayovaný Zürich, kde si 

feťáci otvorene pichali fet do žily - a to hneď dve ulice za najvysvietenešou výstavnou 

ulicou, sú deprimujúce. Bolo to jedno z mála miest na svete, kde som sa 

naozaj bál. Ale politický systém možno majú fasa. Ovšem asi len pre niekoho ...

 

Veľa šťastia so spravodlivou, učiacou sa spoločnosťou samostatných a neustále sa zdokonaľujúcich ludí na základe konzensu. Keď nejakú nájdeš, napíš. Požiadam tam o azyl.

 

Podľa mojich skúseností vyhrávajú úplne iní (a to tí, čo tých ostatných oklamú)

- aj keď je zrejme relatívne, čo je to výhra.

 

bye

 

Prirucka aktivneho obcana zbierajuceho podpisy pod lubovolnu peticiu.

Prirucka aktivneho obcana zbierajuceho podpisy pod lubovolnu peticiu.

Pripravil Rasta Basta

keďže dnes mali členovia petičného výboru problém s SBS pred Hlavnou stanicou v Bratislave a Danka ma požiadala o nejaký stručný právny "manuál", pokúsim sa v skratke poskytnúť zopár tipov z legislatívy a praxe, ktoré môže využiť každý, kto by sa v podobnej situácii ocitol.

Čl. 27 ods. 1 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
"Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami."
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#c27

§ 4 ods. 2 ZÁKONA O PETIČNOM PRÁVE (zák. č. 85/1990 Zb. v znení neskrších predpisov)
"Na účel uvedený v odseku 1 možno petíciu a podpisové hárky vystaviť na miestach prístupných verejnosti. Na to nie je potrebné povolenie orgánu verejnej správy, nesmie však nastať obmedzenie cestnej premávky, rušenie verejného poriadku ani iné obmedzenie práv a právom chránených záujmov iných osôb."
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-85#p4-2

§ 2 prvá veta ZÁKONA O PETIČNOM PRÁVE
"Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť."
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-85#p2

Toto sú dva úplne najzákladnejšie argumenty, ktoré môžete použiť, ak by sa Vám ktokoľvek snažil brániť vo výkone petičného práva. Ako hovorí zákon o petičnom práve, vystaviť petičné hárky a zbierať podpisy možno na KAŽDOM MIESTE PRÍSTUPNOM VEREJNOSTI! Forma vlastníctva sa nerozlišuje (pozemok vo vlastníctve štátu, súkromný pozemok atď.).

Taktiež platí, že VÝKON PETIČNÉHO PRÁVA NEPODLIEHA OZNAMOVACEJ POVINNOSTI (na rozdiel od zhromažďovacieho práva)!

Ak by predsa len situácia pokračovala a ktokoľvek by sa Vás snažil vyhnať zo "svojho" pozemku, bez váhania privolajte POLÍCIU cez linku 158. Hliadke uveďte vyššie uvedené argumenty - vykonávate petičné právo v zmysle čl. 27 Ústavy a Zákona o petičnom práve, nachádzate sa na mieste prístupnom verejnosti - a trvajte na tom, že dotyčný porušuje Vašu ústavné a zákonné práva. Ak by tento ani po tomto neustúpil od svojho protiprávneho jednania, trvajte na tom, aby polícia ZISTILA JEHO TOTOŽNOSŤ, pretože zvažujete podanie trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 TRESTNÉHO ZÁKONA a pre účely trestného konania je potrebné poznať totožnosť podozrivého!

§ 183 TRESTNÉHO ZÁKONA (zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
"Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky."
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p183

Ak by policajti trvali na tom, aby ste išli s nimi na oddelenie spisovať zamýšľané trestné oznámenie, pokojne im povedzte, že toto podáte dodatočne, po porade s právnikom. Oni sú však povinní vykonať NEODKLADNÉ ÚKONY, u ktorých HROZÍ PREMEŠKANIE, t.j. napr. zistiť totožnosť podozrivej osoby. SBS-kári by okrem toho mali mať rovnošaty s menovkami, takže aj Vy si ich pokojne poznačte. Taktiež si poznačte mená a služobné čísla policajtov.

Ak by si policajti odmietali plniť svoje služobné povinnosti, opätovne vytočte č. 158 a sťažujte sa na nich - príp. žiadajte vyslanie službukonajúceho dôstojníka z Krajského riaditeľstva. Taktiež ich môžete upozorniť na nasledovné ustanovenia Trestného zákona:

§ 327 Marenie úlohy verejným činiteľom
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p327

§ 339 Nadržovanie
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p339

Ak by Vám, nebodaj, vo výkone petičného práva bránili POLICAJTI(!), tak tam by sa uplatňoval aj
§ 326 Trestného zákona - ZNEUŽÍVANIE PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p326

Každopádne platí, že POLICAJTOV MôŽETE POČAS VÝKONU SLUŽBY NAKRÚCAŤ, NAHRÁVAŤ, a to aj bez ich súhlasu a dokonca vedomia! Tak to vyriekol ÚSTAVNÝ SÚD v náleze č. II. ÚS 44/00.

VIA IURIS: Nakrúcať a fotografovať služobný zákrok policajta je dovolené
http://www.viaiuris.sk/aktivity/kauzy/priklady-kauz/nakrucat-a-fotografovat-sluzobny-zakrok-policajta-je-dovolene.html

Predmetný nález môžete nájsť na portáli Ústavného súdu tu:http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961 - do prvého políčka zadajte vyhľadať >>> II. ÚS 44/00 <<<. Zhodou okolností, tento nález sa nezaoberá len nakrúcaním policajtov (bod 2.), ale aj výkonom petičného práva (bod 1.).

Nie je na škodu (ak Vám to dostupná technika umožňuje) mať tento nález ÚS pri sebe a každopádne tiež Zákon o petičnom práve.

***

A ešte krátko k samotným Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR).

ŽSR sú zriadené zákonom NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-258

Ich jediným vlastníkom je štát, ktorý v ňom svoje práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
http://www.zsr.sk/slovensky/o-nas/profil-spolocnosti.html?page_id=151

Z uvedeného je jasné, že pozemok patriaci ŽSR nemôže byť súkromný. Ako sme si však vysvetlili vyššie, aj keby bol, pre účel výkonu petičného práva by to bolo irelevantné - tu je rozhodujúca verejná prístupnosť priestranstva, nie forma vlastníctva.

Ak by však predsa len niekto trval na ochrane "svojho pozemku", žiadajte od neho predloženie LISTU VLASTNÍCTVA - a to aj v prítomnosti POLÍCIE! Žiadajte, aby polícia trvala na predložení listu vlastníctva aj s S MAPOU! Im to síce nijako nepomôže, pretože petičné právo môžete vykonávať aj na príp. súkromnom pozemku, ktorý je prístupný verejnosti, ale prinajmenšom ich tým zaskočíte a získate more času. ... ;-)

Ak by to nepomáhalo, využite zbrane protivníka a potvrďte, že POZEMOK JE SÍCE SÚKROMNÝ, ALE PATRÍ VÁM... ak tomu polícia neverí (tomu druhému verili?), nech si to ide overiť na kataster. ... ;-)

***
Veľa úspechov!
Ústava Slovenskej republiky - č. 460/1992 Zb. - Konsolidované znenie
www.zakonypreludi.sk
Predpis č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky