Od globálnych spätných väzieb Rímskeho klubu k deterministickej lokálnej sebestačnosti.
Prečo svet prestáva fungovať tak, ako sme boli zvyknutí?
V roku 1972 prestížna medzinárodná skupina vedcov a ekonómov – Rímsky klub – uverejnila prelomovú správu s názvom Medze rastu. Tím z prestížnej univerzity MIT v nej pomocou počítačového modelu simuloval budúcnosť ľudskej civilizácie. Ich hlavný záver bol matematicky aj logicky nepriestrelný:
Základné pravidlo reality: Nekonečný materiálny rast na konečnej planéte je fyzikálne nemožný.
Čo sa deje práve teraz?
- Žiadna veštba, ale fyzikálne limity: Zdroje sa neminú zo dňa na deň ako mávnutím čarovného prútika. Namiesto toho čelíme javu, kedy odpad, znečistenie a škody na stabilite počasia rastú rýchlejšie, než ich biosféra dokáže regenerovať.
- Zisk má prednosť pred službou životu: Súčasné ekonomické motory sú nastavené na maximalizáciu krátkodobého finančného zisku pre úzku skupinu oligarchov. Namiesto služby verejnému dobru a zachovaniu ekosystémov sa „vyjedá podstata“ planéty – orná pôda, spodné vody a stabilná klíma.
- Nečakajte filmovú apokalypsu za jedno popoludnie: Kolaps nevyzerá ako výbuch sopky v Hollywoode. Prejavuje sa ako postupný „dlhý zostup“ (polykríza) – rastúca drahota základných potrieb, čoraz častejšie výpadky sietí, suchá striedané lokálnymi záplavami a strata sociálnych istôt.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára