Uvahy nad Tiborovou chartou priamej demokracie

Tibor Moravcik nam predstavil svoju alternativu predstavy dosahovania idealneho stavu v spolocnosti
http://www.facebook.com/groups/hnutie/doc/?id=174757345930516

Ja, podpisany obyvatel Zeme,

 1. Vyhlasujem ze som svojpravny a schopny rozhodovat o otazkach tykajucich sa mojho zivota.

 2. Odmietam odovzdavat svoj hlas politikom.

 3. Pozadujem pravo a priestor vyjadrit sa silou svojho hlasu ku vsetkym otazkam tykajucich sa mojho zivota (od lokalnych po globalne).

 4. Pozadujem okamzite zavazne zavadzanie rozhodnutia vacsiny a spolocenskeho koncenzu do zivota.

  

Obyvatel planety Zem:

1. Tibor Moravcik; Bratislava,  Slovakia; 8.8.2011

...

S tou chartou v zasade suhlasim, ale na moj vkus je trochu radikalna a pounka malo slobody.
Bod 2 je pravda ak vsetci sklamali moju doveru. Dovera je ale jednym zo zkladov medzi ludskej komunikacie. Ak nikomu nedoverujem, ako mozem spolupracovat a hladat konsenzus ?
Chyba mi tam moznost volby. Ak niekomu doverujem tak nemam problem mu dat cast svojich pravomoci do tej doby, nez nadobudnem pocit, ze tu doveru stratil. Odovzdavanie casti pravomoci dovernemu clovekovi zefektivnuje vyuzivania casu, lebo umoznuje mi sustredit sa podrobnejsie na niektore temy, ale je dobre mat slobodu hoci kedy svoje delegovane pravomoci vziat spat.

Bod 4 demokracia - zavadzanie rozhodnutia vacsiny- je nasilie vacsiny na mensine. Pokial existuje moznost , aby nesuhlasiaca mensina mohla slobodne opustit komunitu, tak nie je to obmadzovanie slobody. Komunita obyvatelov Zeme sa opusta dost komplikovane (momentalne poznam jediny sposob - sebevrazdu) .

Pravdepodobnost dosiahnutia konsenzu je 1/pocet clenov komunity. Cim je vacsia komunita, tym je dosahovanie konsenzu tazsie a namahavejsie. Konsenzus vsetkych obyvatelov Zeme je mozno teoreticky mozna, ale jej pravdepodobnost je asi blizka  prevratenej hodnote poctu obyvatelov. Napriklad aktualna pravdepodobnost dosiahnutia konsenzu pre Slovensko je 1/5 418 156 = 0,000000184 :( Odbornici na pravdepodobnost ma mozu poopravit.

Sloboda sa da zabezpecit hlavne v slobode vyberu a v slobode generovanie alternativ. Sloboda je pred rozhodnutim. Po rozhodnuti je uz len nasilie. Ci uz externe (na tych, ktori nesuhlasili), alebo interne (rozhodol som sa sice blbo, ale nemozem si verejne priznat svoju chybu)
Mozeme sa rozhudnut slobodne medzi zlom a dobrom. Co je dobre a co je zle, zistime ale len ak to vyskusame (pokial nedoverujeme nikomu).
To co je dobre jednemu nemusi byt dobre inemu a naopak.
To co bolo pre mna dobre vcera, uz nemusi byt dobre dnes, a naopak.
System ktory neumoznuje korekciu, alebo len v dlhych casovych intervaloch je mozno stabilnejsi (kratkodobo), ale malo prisposobivy. Malo prisposobive systemy maju obmedzenu zuvitnost.

"V prirode prezivaju nie najsilnejsi, nie najchytrejsi, ale najprisposobivejsi. ..." Zase vsetkeho vela skodi. Dobry sluha, zly pan plati vseobecne. Kazdy system ma inu optimalnu dobu na regulacny zasah a kazdy zasah musi mat optimalnu silu.

Uciaci sa clovek (, uciaca sa komunita, uciaci sa system) pravidelne vnima a sleduje svoje okolie, aby mohol reagovat co naj ucinnejsie v najvhodnejsej dobe za ucelom dosahovanie optimalneho stavu.
Zijeme v realite, planujeme (snivame) idealny stav, dosiahnut sa ale da len optimalny stav. Po niekolkych pokusov sa moze optimalny stav priblizovat k idealnemu stavu. Podmienky "pokusov" su ale modifikovane vyslekami "pokusov" inych ludi.