"Každý má svoj názor. Občas sa niektorým ľuďom zdá, že ich názory sú si blízke. Pokiaľ mi svoj názor niekto nevnucuje, vydržím s ním chvíľu. Som vďačný za každú minútu strávenú s niekým, o kom sa mi zdá, že naše názory sú si blízke. Mimoriadne si ale vážim človeka, ktorý ma presvedčí, že jeho názor, je správnejší, než môj, lebo ma niečo naučil."

7. 9. 2011

srdce a rozum, pokracovanie

Uz davnejsie som sa zmieril s tym, ze vazne zivotne rozhodnutia robi clovek srdcoma rozum pouziva len na priblizovanie s k cielom vybranym srdcom. http://blog.latvomy.info/2010/01/rozum-cit.html

Moje srdce hovori, ze ak ustava ma platit pre vsetkych, musia mat moznost sa k jej priprave vyjadrit vsetci obcania ako svojpravny sebavedomi jedinci, a mala by byt prijata v referende s co najvacsim konsenzom.

Rozum mi hovori, ze je to uotpicka nemoznost, ale nic mi nebrani, aby som sa o to vytrvalo snazil zo vsetkych sil.


Hlas srdca,(=) laska, (=) boh,(=) prirodne zakony,(=) informacne pole,(=) ... nie je jedno ako nazveme? hlavne ze to existuje a funguje.
Realita je to co je okolo nas
Zdanie reality je to co vidime svojimi okuliarmi, ktore ma kazdy ine
Idealne su nase sny a vizie, musime ale vediet kam smerujeme, ale mozeme aj relaxovat a len tak bezcielne sa potulovat
Optimalne je to co sa da dosiahnut s minimalnym vydajom energie a s minimalnymi stratami.
Vsetky nasilne metody vyzaduju nejake obete.

Ja uprednostnujem revoluciu v hlavach pred revoluciou v uliciach. Vyzaduje mensie obete od inych, ale ovela vacsie od seba.

Zmenu sveta musime zacat od cloveka, ktoreho vidime priamo v zrkadle. Ak toho nedokazeme zmenit, nedokazeme zmenit nikoho a nic.

Ja na sebe podvedome pracujem cely zivot aj vdaka svojej rodina a svojim priatelom. Ostatne dva roky to robim vedome a cielene. Vyhladavam hlavne ludi, o ktorych sa mi zda, ze mame aspon ciastocne spolocne nazory. Ostatni su mi lahostajni, ale nikoho nevylucujem a kazdy ma prilezitost zistit ci mame podobne okuliare. A ked nemame, urcite sa najdu ini, s ktorymi ma podobne okuliare cez ktore vidi svet okolo seba. 

NIkdy nie je tak zle, aby nemohlo byt horsie ( minus nekonecno)
NIkdy nie je tak dobre, aby nemohlo byt horsie (plus nekonecno)
To plati sucasne, mimo nasej vole a mnohokrat aj mimo nasho vedomia.

Niekde medzi tym plati: Vsade dobre doma najlepsie. (domov su ruky, naktorych smies plakat, napisal Valek)

Moja zivotna skusenost: Vsade, kde sa citim dobre, kde sa nemusim pretvarovat a kde mozem aj plakat, som doma.
S kym komunikujem je moj znamy.

S kym sa citim dobre a  nemusim sa pretvarovat je moj priatel.

Ja sa staram v prvom rade o seba, o svoju rodinu a svojich priatelov. Vsetky formy svojich energii investujem do toho aby som dosiahol optimalny stav pre tuto skupinu. Na ostatnych nemam energiu a ni cas. 

Robim to co treba, vtedy ked treba, aby som mohol robil to co chcem, vtedy ked chcem. Pred rokom to bola pre mne prazdna fraza a zavidel som autorovi ak to myslel vazne.

Jeden priatel mi hovoril nehovor, rob. Mne sa viac paci verzia:

Ked treba pracovat, pracujme, ked treba hovorit hovorme, ale nic nerobme bez rozmyslania, aj ked rozmyslanie boli.
A aby sme zistili, kedy co je najvhodnejsie, pozorne vnimajme svoje okolie (aj prirodu aj ludi)

Dialogy na vsetkych moznych miestach a v kazdom moznom case a nie len medzi dvoma osobami, mozu dat priestor najma revoluciam v hlavach.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zen Habits, blog o zdokonalovaní osobnosti