"Tória je šedivá, zelený je strom života"
Teória znalostného manažmentu definuje tacitné a explicitné znalosti.
Explicitné znalosti sa dajú sprostredkovať prostredníctvom externých médií. Jeden človek ich môže napísať a iný ich môže získať prečítaním, bez osobného kontaktu s autorom.
Tacitné znalosti je problematické sprostredkovať prostredníctvom externých médií. Sú to zručnosti získané praxou. Napríklad bicyklovanie sa nedá naučiť prečítaním príručky, bez bicykla. Pomocou správneho popisu v príručke ale môžeme skrátiť čas potrebný na naučenie sa bicyklovania.
Bicyklovať sa môžeme naučiť aj sami metódou pokusov a omylov. Stačí k tomu bicykel pevná vôľa, ale zídu sa aj chrániče kolien, lakťov a aj náplaste.
Zjednodušiť samoučenie sa môžeme pomocou bicykla s pomocnými podpornými kolesami.
Udržiavať stabilitu v prechodnom období výuky môže pomáhať aj ďalšia osoba - "pôrodny asistent" schopnosti bicyklovania .
Asistent bežne pomáha tým že drží bicykel. Pri tomto spôsobe ale stabilitu bicykla ovláda asistent a čas výuky sa môže predĺžiť.
Z teoretického hľadiska je bicyklovanie získavaním zručnosti udržiavania stability na nestabilnom predmete.
Ak asistent miesto bicykla drží žiaka, učiaceho sa bicyklovať, žiak ma plnú kontrolu nad bicyklom, ma plný (nie len) pocit bezpečia a proces učenia sa môže značne urýchliť.
Aj keď sa tacitné znalosti nedajú priamo popísať, popisom správneho postupu sa dá ich získavanie a sprostredkovanie zefektívniť.
Život ide naživo. Každá chvíľa je jedinečná a neopakovateľná, ale v laboratórnych bezpečných podmienkach na cvičisku môžeme hľadať a precvičovať správny postup učenia sa bicyklovať životom ;-)
Doplnené 11.2.2013
Skúsenosti rôznych ľudí s učením sa bicyklovať.
Môj 82 ročný otec si spomína: "V základnej škole učiteľ hľadal dobrovoľníka ktorý by doniesol bicykel so stanice (cca 2 km). Ja som sa prihlásil, aj keď som sa nevedel bicyklovať. Cestou zo stanice som sa naučil."
Moja kamarátka na dôchoku:"V našej rodine vládla prísna katolická výchova. Keď sme išli pred katolíckym kostolom (hneď vedľa evanjelický - református) patrilo "sa" pokrižovať. Po čase to bola "automatika". Mala som asi 7 rokov, keď mi naši dovolili naučiť sa bicyklovať na dámskom bicykli, samo sebou, nedočiahla som na sedlo a mala som jazdiť len po dvore. Ja som si však tak verila, že som sa pustila po chodníku. Ešteže vtedy aj po ulici ak prešli 3 autá za deň, ale istota je istota. Medzi našim domom a kostolmi je iba jeden dom. Tak som si vytýčila cieľ katolícky kostol - ten bol ďalej. No, ale mne sa bicyklovanie zapáčilo a chcela som pokračovať. Áááááááááááále, pred kostolom som sa musela pokrižovať, no a moje kolesové umenie nezvládlo držať kormidlo jednou rukou. Na kolene mám po dnešný deň pamiatku - jazvu. Myslím si, že vtedy som začala uvažovať o zmysle automatizovanej "poslušnosti"....
Pamätáte si svoj kurz bicyklovania a chcete sa oň podeliť ?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
Vsetky deti v mojom okoli sa uz bicyklovali. Okrem mna. Lebo nebol bicykel a nemal ma kto ucit. Jedneho dna som si svoju tuzbu bicyklovat sa, uspesne vyplakala. Otec priniesol bicykle hned dva. Jeden sebe, jeden mne. Sli sme na skolsky dvor, kde mi na svojom bicykli ukázal a vysvetlil, ako na to. Potom som prisla na rad ja. Detaily si uz nepamatam - bolo to pred viac ako 50rokmi, len dve spomienky mi zostali v pamati. Prva - musela som zvladnut slalom, kluckovanie pomedzi naukladane kamienky na zemi. Druha - omnoho cennejsia - akonahle som odviedla pozoronost, sustredenost inde, spadla som. Mala dierka po odtrhnutom brzdovom lanku sa stala mojou vystrahou na cely zivot. Vsetko, co robime vyzaduje nasu plnu sustredenost a pozornost. Som vdacna za ten pad.(aktivita)
OdpovedaťOdstrániť