Carl Rogers je Freudom psychológie. Podla toho vieme, kedy nás zavial vietor k dobrému terapeutovi, keď by sme ho prijali aj za deda. Pre mňa bol práve takým tento usmievajúci sa starý pán, ktorý ku koncu svojho života zhrnul skúsenosti svojich 85 rokov do zopár jednoduchých úvah. Tak si zobnime z týchto lahôdok:
Už len to ako začína svoje písanie je pozoruhodné, totiž prezrádza pokoru. Nehlása neotrasiteľné pravdy, ktorými chce pokoriť svet, ale opisuje len svoje skúsenosti sám pre seba.
Ozajstné perly vylovené zo svojej duše, ktoré môžu byť pre iných len pivným džbánom:
“Rád by som jasne zdôraznil, že tieto skúsenosti pre mňa znamenajú veľa. Neviem či platia aj pre vás, vôbec nemám v úmysle hocikoho presviedčať. V tomto duchu zverejňujem nasledovné skúsenosti. Môžem prehlásiť len to, že pre mňa sú dôležité a aj stále boli. Neustále sa ich učím a znova učím. Mnohokrát nekonám podľa toho a často oľutujem.
1. Nehraj sa iného.
Dospel som k tomu názoru, že v dlhodobom horizonte nepomáha keď sa snažím tváriť inakší aký som v skutočnosti. Nepomáha, ak sa správam kľudne a milo, keď som v skutočnosti nahnevaný. nepomáta ak sa snažím vyzerať milo, keď som v skutočnosti nepriateľský. Nepomáha, ak chcem pôsobiť sebavedomo, keď som práve nerozhodný a vystrašený.
Takým spôsobom som nedokázal vytvoriť konštruktívny vzťah s inými osobami.
2. Prijmi sám seba
Verím, že som účinnejší, keď dokážem prijať samého seba, a som schopný dávať seba. Je ľahšie prijať samého seba ako zrejme nedokonalú bytosť, ktorá sa nevie správať tak ako by chcela . Pre mňa je to cenné, lebo skrýva sa v tom ten zvláštny paradox, že prijmem seba samého takého aký som a vtedy sa zmením. Verím , že nedokážeme sa zmeniť, nedokážeme postúpiť ďalej z toho miesta kde sme, pokiaľ nie sme schopní dokonale prijať seba. Potom už zmena nastáva skoro nebadateľne
3. Skutočné vzťahy vibrujú, pulzujú, menia sa.
Ďalším dôsledkom toho, že som sám sebou môže byt to, že moje vzťahy sa stanu skutočnými. Skutočné vzťahy sú preto vzrušujúce, lebo sú živé a veľa znamenajú. Skutočné vzťahy sú skôr v neustálej zmene, než by stagnovali.
4. Buď slobodný.
Teraz spomeniem jeden môj základný poznatok, ktorému zo svojho hľadiska pripisujem veľký význam. Pre mňa má obrovskú hodnotu, ak si môžem dovoliť pochopiť iného človeka.
Prvou našou reakciou, keď iní niečo hovoria býva to, že ihneď ho hodnotíme, posudzujeme, miesto toho aby sme ho pochopili. Podľa mňa je to preto, lebo porozumenie nás môže zmeniť a všetci máme obavy pred zmenou. Nie je ľahké dovoliť si pochopiť iného, aby sme sa vnorili hlboko, dokonale, empaticky do myšlienkového sveta iného človeka. Toto sa stava veľmi zriedkavo.
Prvou našou reakciou, keď iní niečo hovoria býva to, že ihneď ho hodnotíme, posudzujeme, miesto toho aby sme ho pochopili. Podľa mňa je to preto, lebo porozumenie nás môže zmeniť a všetci máme obavy pred zmenou. Nie je ľahké dovoliť si pochopiť iného, aby sme sa vnorili hlboko, dokonale, empaticky do myšlienkového sveta iného človeka. Toto sa stava veľmi zriedkavo.
5. Meň sa, rozvíjaj sa, zveľaďuj sa.
Porozumenie nás obohacuje dvojnásobne. Pochopil som, že ak porozumiem a precítim správanie jedného človeka, všetky tieto pochopenia ma obohacujú. Na základe týchto skúseností učím sa niečo také, na základe čoho sa zmením, stanem sa iným a verím, že vnímavejším. Možno pri tom ešte aj to je dôležité, že pochopenie týchto ľudí zmení aj ich. Prostredníctvom toho príjmu svoje obavy a neistoty, podivne myšlienky , tragické pocity tak isto ako chvíle svojej odvahy a milosti, chvíle svojej láskavosti a citlivosti. Aj ja mam takú skúsenosť, že keď dokonale chápeme tieto pocity, potom sme schopní ich prijať aj celou svojou bytosťou. Vtedy zistime, že menia sa naše pocity, ale aj my sami sa meníme.
6. Buď otvorený.
Ďalšie poznanie, ktoré nadobudlo pre mňa význam. Považujem za zveľaďovacie, ak otváram také kanály, prostredníctvom ktorých môžu mi iní sprostredkovať svoje pocity, osobný svet ich vnímania . Kedže pochopenie napomáha prijímaniu, rád by som znižoval vzdialenosť medzi mnou a inými , pokiaľ to aj ony chcú.
7. Prijímanie vedie k spokojnosti.
Nasledovné spoznanie znie takto: Čím hlbšie si uvedomujem skutočnosť iného, stále zriedkavejšie sa prichytávam pri tom, že sa snažím “usporiadať veci”. Čím viac sa snažím stále lepšie všímať seba a sústrediť sa na vo mne prebiehajúce zážitky, a čím viac sa snažím s takou istou pozornosťou vnímať iných, o to väčšou pokorou prijímam zložitosť života. Tak mám stále menšie nutkanie usporiadať veci, vytyčovať ciele, ovplyvňovať ľudí, presviedčať ich a snažiť sa ich nasmerovať tam, kde by som ja chcel. Som oveľa spokojnejší jednoducho len vďaka tomu, že som sám sebou a nechávam aj iných, aby boli tiež sami sebou.
8. Dôveruj si.
S týmto poznaním sa spája, že hodnotenie iných pre mňa nie je smerodajné. Hodnotenie iných, hoci ich treba vypočuť a prijať také aké je, pre mňa nemôže byt meritom.
Preto ma zvlášť nezaujíma názor iných, lebo cítim, že len jediná osoba môže vedieť, že či to čo robím je poctivé, alebo lož, či je liečivé alebo chorobné, a touto osobou som ja.
9. Súcit spája, posudzovanie rozdeľuje.
Toto spoznanie znamená pre mňa veľa preto, lebo z toho pciťujem, že nakoľko sa podobám na iných.
Čo je najosobnejšie, to je aj najvšeobecnejšie. To čo je najosobnejšie v každom z nás, to pravdepodobne je aj to, čo keď zveríme a porozprávame iným, veľa znemená aj pre nich. Toto spoznanie mi napomáhalo v pochopení umelcov a spisovateľov, ako ľudí, ktorí mali odvahu vyjadriť zvláštnosti svojho bytia.
10. Nič nie je stále.
Dovoľte mi uzavrieť dlhý rad svojich poznatkov s tým, ktoré v stručnosti znie nasledovne. Život je vtedy najlepší keď je neustálym prúdom a meniacim sa procesom, v ktorom nič nie je konečné. Vidím to tak, že život je aj v najfarebnejšom a najúspešnejšom úseku vlniacim sa procesom. Toto prežívať je súčasne fascinujúce a trochu aj strašidelné. Vidím to tak, že vtedy som v najlepšej forme keď sa nechávam unášať prúdom svojich zážitkov v takom smere, ktoré zdanlivo ukazuje napred, k takým cieľom, ktoré sa vo mne vykresľujú veľmi hmlisto. Život je stále v stave neustáleho pretvárania.
Paradoxným aspektom mojich skúseností je to, že čím viac chcem jednoducho byť sám sebou v zložitosti života a čím viac sa snažím pochopiť a prijať realitu, tak svoju, ako aj iných, tým väčšie zmeny vnímam. To je veľmi protirečivé, čím väčšou mierou chceme byt samým sebou, tým väčšmi pozorujeme, že nie len my sa meníme, ale aj ľudia s nami prepojení.
Aspoň to som prežíval najživšie a to je moje najhlbšie spoznanie ku ktorému som dospel v mojom osobnom aj profesnom živote” (Rogers, 1961)
Rogers, Carl, 1961, On Becoming a Person, Boston: Houghton Miffin,
Preklad článku http://pszichologusbudapest.blog.hu/2013/10/23/egy_jovialis_oregur_tanacsai_az_eletre
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára