Reflexie (aj) na clanok Silvie Ruppeltovej

Paci sa mi Silvia Ruppeldtová, Tvoj nadhlad z urciteho odstupu k teme.
Na facebooku v Pravde. Vzhladom na pristupnost len cez piano na Pravde a casovu nespolahlivost na fasabuuku som clanok nakopiroval :

Vyšlo mi dnes, 13. 10., v Pravde: Pochod slušných obetí

autor: Silvia Ruppeldtová, 13. októbra 2012 o 21:23 ·

V poslednom čase máločo vyvoláva väčšie znechutenie ako slovo slušnosť. Ten pojem sa valí z predvolebných bilbordov a skloňujú ho občania a otrocky sa prispôsobujú systému, ktorý na nich ušili slušní ľudia, pre ktorých sa vraj všetko začína prácou. Dnes sa za slušnosť dokonca aj pochoduje.

Príbeh Oskara Dobrovodského bojujúceho s „neprispôsobivými“ susedmi v Malackách pohol Slovenskom. Nie preto, že by nikto iný závažné susedské problémy nezažíval. Lenže Dobrovodského susedia sú Rómovia. A to je dobrý dôvod, aby sa za neho postavili aj tí, čo by jakživ za nič nepochodovali, keby to nemalo etnický podtext. Dobrovodský, vlastnými slovami, nie je rasista ani nacista. To mu však neprekážalo, aby sa spojil s ľuďmi, o ktorých to povedať nie je žiadne nactiutŕhanie.

Pochod v Bratislave nahlásil Marián Mišún. Ten sa nikdy netajil tým, že považuje „farebných“ za menejcenné rasy, ani tým, že Adolf Hitler vyvolal vojnu, lebo jednoducho „musel“. Mišún sa „dištancuje od akejkoľvek formy neopodstatneného rasizmu“, čím jedným dychom vytvára novú kategóriu rasizmu „opodstatneného“.

Podobne „musí“ aj Marián Kotleba usilujúci sa o titul martýra z Krásnohorského Podhradia, kam išiel vyvolávať etnické napätie medzi tých, s ktorými osobne žiadny konflikt nemal. A nevedie ho k tomu nič iné ako rasizmus („opodstatnený?“) prezentovaný potrebou záchrany slovenského národa. Samozrejme, etnickej, pretože v zanietení boja za Boha a za národ sa všetci dokážu spojiť s tými, čo nás všetkých sociálne rozkladajú už dvadsaťtri rokov.

Na podujatí vraj nebude chýbať ani Anna Belousovová, reprezentantka ožobračovania republiky v duchu kapitalizmu s národným prídychom. A vedno s nimi všetkými prichádza medzi bratislavských kaviarenských povaľačov, ktorí nič netušia o skutočných problémoch, pochodovať celá suita iných obetí. Obetí, ktoré sú extrémistami, pretože nedokážu pomenovať svojho skutočného vraha. Ani keď kráča vedľa nich.

Napriek preukázateľne oprávnenej obave, že pôjde o akciu, ktorá podnecuje hanobenie rasy a národa, hlavné mesto ju nezakázalo. Účel zhromaždenia vraj nespĺňa podmienky na jeho zrušenie. A tak sa nám dnes s privolením slušných ľudí koná v Bratislave celkom legálny pochod slušných neonacistov. Bude aj bezpečný: extrémisti sa asi boja, že by nebodaj „museli“ začať konať, keby ich vyprovokovali falošní ochrancovia ľudských práv. A tak bude v uliciach aj veľa policajtov. To, že sa na Slovensku schyľuje k najhoršiemu, je zrazu jasné všetkým. Prepukla panika.

Pravicové časopisy vyzývajú pravičiarov, aby nebláznili. Obhajcovia voľného trhu volajú po zásahu štátu a neoliberáli spochybňujú mantru, že si má každý pomôcť sám. Médiá, ktoré celé roky prinášajú výlučne apokalyptické výjavy z rómskych osád, sa zrazu pretekajú v uverejňovaní príbehov tých Rómov, čo žijú slušne.

Intelektuáli, oháňajúci sa pri každej príležitosti slušnosťou, predstavitelia cirkví, známe osobnosti – všetci zväčša stiahli chvosty. Mlčia, aby nemuseli priznať, že svojou pasivitou a opovrhovaním sociálnou rovnováhou pomohli politikom načisto rozložiť ľudskú solidaritu, zásluhou čoho dnes stojíme na prahu sociálnej katastrofy, v tom lepšom prípade.

A všetci ako na najväčšieho vinníka ukazujú na Kotlebu. Zabúdajúc, že ešte pred ním v osadách pretŕčali svaly Ľudovít Kaník s Pavlom Frešom (v doslovnom i prenesenom význame) a že sú to reformy práve takýchto slušných zlodejov, čo nám rozložili krajinu a spravili z nej jednu veľkú osadu. Osadu, kde chudák neváha dokopať ešte väčšieho chudáka.

Silvia Ruppeldtová

Ak nas niekto ziada o pomoc a my ho ignorujeme, potom sa nemozeme cudovat, ak mu ponukne pomoc niekto iny, ktory mozno zhodou okolnosti nepatri medzi nasich priatelov. Vinny nie je ten, kto pomoze, ale ten, kto tu pomoc neposkytol.

Nema zmysel plakat nad rozliatym mliekom. Ak je uz rozliate, s tym uz nic nespravime.
Ak ho ale zakryjeme kobercom, po case zacne poriadne smrdiet.
Oneskorene upratovanie nasmradleho rozliateho mlieka je dost narocna praca, a obcas sa musime zbavit aj (nie len) koberca :-(

Mozeme ale davat pozor, aby ked sa uz mlieko rozleje, aby sme ho co najskor upratali, nez zacne smrdiet. :-)

Samozrejme, ze ovela lepsie sustredit sa aj na prevenciu a starostlivost o to, aby sa mlieko nerozlievalo. :-) :-)

Ak vsak ale bohorovne budeme tvrdit ze ak sa rozlieva  mlieko z tmaveho obalu to nebude tak smrdiet ako to z bieleho obalu (alebo naopak?) Moze sa dokonca stat, ze si zvykneme na smrad rozliateho mlieka a uz ho nevnimame.

Tak sa nemozeme cudovat, ze pride sused, ktoremu uz nas smrad vadi, a snazi sa upratat, lebo on si nezvie zvyknut na smrad u mna rozliateho mlieka.

Problemom cigansko-romskeho problemom je ze nexistuje.
Existuje ale problem prehlbujucej sa chudoby obcanov (nie len) Slovenska
Existuje ale problem delenia obcanov na rozne skupiny.
Existuje ale problem (ne)rovnakej vymozitelnosti prav pre vsetkych obcanov.
Existuje problem roznej interpretacie povinnosti aj ludskych prav pre rozne skupiny.


Ak by sme sa sustredili na spolocne hladanie a odstranovanie dovodov rozlievania mlieka a spolocne upratovanie (aj smradu) rozliateho mlieka, mozno by sme sa nemali kedy hadat na tom, ktore mlieko smrdi viac a kto ho uprace.
Mozno by sa zuzil priestor pre intolerantne rychle nasilne navrhy.

Mame hlboko pod kozou zazraty mentalny model: " kto nie je s nami je proti nam", ktory ale velmi vyhovuje tym, ktori si myslia, ze ludia si nevedia vyriesit svoje problemy sami bez "osvieteneho" vladnutia metodou "rozdeluj a panuj", aj pomocou nadielania "chleba a hier".